JUR NAD HRONOM

Rozloha: 1 519 ha
Počet obyvateľov: 950
Nadmorská výška: 148 m n. m.
Národnostné zloženie: 51% slov., 49% maď.
Región: Nitriansky kraj, okres Levice, Tekovský región

Tradičným zamestnaním tunajších obyvateľov bolo a je poľnohospodárstvo, chov hospodárskych zvierat.
Obec je plynofikovaná a obecný vodovod je dobudovaný od roku 1998. V obci je pošta, ZŠ, MŠ, kultúrny dom, dobrá obchodná sieť a tri pohostinstvá. V rámci mikrozdruženia jedenástich obcí – ZVT-HRON (Starý Tekov, Nový Tekov, Kalná nad Hronom, Horná Seč, Dolná Seč, Tekovský Hrádok, Turá, Žemliare, Starý Hrádok a  Jur nad Hronom) sa obec zamerala na rozvoj vidieckeho cestovného ruchu.

História obce

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1276. Obec sa pod názvom SANCTUS GEORGIUS – Svätý Jur, uvádza v spojitosti s Jurčanom ANDREAS de SANCTI GEORGIO – Ondrej zo Svätého Jura, ktorý bol na Margitinom ostrove vypočutý vo veci svätorečenia Margity Arpádovskej. Územie bolo osídlené už v neolite – nálezy sú z volúntovskej, bukovohorskej a moravsko-slovenskej kultúry a pohrebisko z doby veľkomoravskej.

Obec patrila pod Ostrihomské arcibiskupstvo. Do konca 14. storočia bol strážcom poriadku VILLICUS (falunagy), ktorý vykonával príkazy a nariadenia svetskej a cirkevnej vrchnosti. Rímsko-katolícky kostol v románskom slohu z 13. storočia je kultúrnou pamiatkou.

Neustále boje o územie vo feudalizme zasiahli obec, ktorá v r. 1312-1321 patrila pod nadvládu Matúša Čáka, v r.1424 bola sídlom jednej zo štyroch stolíc predialistov (cirkevní zemania, ktorí nemali poddaných a ako vojaci museli byť vždy pripravení hájiť záujmy panstva), v r. 1439 bola vydrancovaná PONGRÁCOM zo Svätého Mikuláša, ale naďalej podliehala Ostrihomskému arcibiskupstvu a patrila do Tekovskej župy. V r. 1558 Turci vypálili celú obec a miestneho farára odvliekli do zajatia za neodvádzanie daní a renty. Z roku 1664 sa zachoval turecký daňový súpis, ktorý dokazuje, že v obci bolo 47 domácností a 65 dospelých daňovníkov, jeden dvojkolesový a jeden jednokolesový vodný mlyn a už vtedy sa vyskytovali priezviská – Jakab, Tóth, Pásztor, Kósa, Mónár a Balog.

Katolícka škola vznikla v roku 1730, ale v r. 1759 zanikla, lebo v obci nebola ani jedna katolícka rodina. Otvorila sa znovu až v r. 1827. Reformovaný kostol bol postavený v r. 1785 bez veže. Zvon bol umiestnený v drevenej zvonici. Cirkev viedla od toho roku aj matriku. V r. 1798 bola postavená zvonica pri hlavnej ceste.

Župné zhromaždenie dňa 20.apríla 1802 povolilo obci konanie šiestich trhov do roka. Od roku 1804 obec používala novú pečať s nápisom Szent György 1804, ciže Svätý Jur 1804.

Takmer každorocne bola obec ohrozená povodňami.V roku 1815 bol ohrozený kostol a preto v r. 1816 došlo k prekopaniu koryta Hrona.

Revolučné roky 1848-1849 boli rušné aj v obci. Okolo Hrona prebiehali krvavé boje medzi cisárskou armádou a Görgeyho armádou.

Od r. 1855 používala obec pečať s názvom Garam Szent György pecsétje 1855 (pečať obce Hronský Svätý Jur 1855). V roku 1862 bola vyhotovená pozemková kniha starého chotára obce a o rok neskôr bola vykonaná komasácia poľnohospodárskej pôdy. Pôvodne vlastnilo pôdu 44 urbárnikov, ku ktorým pribudlo 65 nových vlastníkov z radov želiarov. Väčšia časť pôdy ostávala naďalej súčasťou panstva ostrihomského arcibiskupstva.

Poštové služby mohli Svätojurčania využívať v Tekovských Lužanoch od roku 1868. Prvý hasičský zbor bol založený v roku 1888.V tom čase mala obec 1200 obyvateľov.

Po vzniku Československa (1918) sa názov obce mení na Hronský Svätý Jur a patrila do okresu Želiezovce. V r. 1938-1944 bola obec pričlenená k Maďarsku. Obec bola oslobodená 20.decembra 1944. Cirkevný majetok bol v r. 1946 poštátnený a vznikol Štátny majetok v Jure nad Hronom. Po vojne sa uskutočnilo presídlenie občanov do Pécsváradu a do ich domov prisťahovali Slovákov z Nyíregyházy a Pilisszentlászló. V r. 1948 sa názov obce zmenil na Jur nad Hronom a v r. 1951 bolo založené jednotné roľnícke družstvo socialistického typu.